Slovensko v platobnej morálke za európskym priemerom zaostáva. Doplácajú na to predovšetkým malé a stredné firmy
Platobná morálka slovenských odberateľov sa tohto roku oproti predchádzajúcemu roku zlepšuje. Rok 2023 však patril k najhorším za posledný čas, preto ide skôr o symbolické odrazenie od dna. Pozitívne očakávania čo sa týka riadneho platenia faktúr tohto roku podporuje mierne optimistický výhľad na vývoj slovenskej ekonomiky.
Zatiaľ čo v prvom štvrťroku roku 2023 bol priemerný čas, za ktorý odberatelia na Slovensku uhradili faktúru, 57 dní, tohto roku to bolo už len 45,9 dní. Na druhej strane sa v prvom štvrťroku tohto roku zvýšila priemerná hodnota pohľadávok po splatnosti z 3 516 eur na 3 967 eur v porovnaní s lanským rokom. Podľa údajov spoločnosti Bibby Factoring Slovakia sa predĺžil aj čas, ako dlho faktúry priemerne zostávali po splatnosti – z troch dní na štyri.
Na neskoré platby doplácajú predovšetkým malé a stredné firmy. „Pre podniky je veľmi ťažká situácia, keď musia čakať, až im odberateľ zaplatí. Nemôžu investovať do svojho rozvoja, musia navýšiť svoju finančnú rezervu,“ vymenoval Ondřej Makeš, analytik rizík spoločnosti Bibby Financial Services, ktorá sa venuje faktoringu, teda financovaniu pohľadávok.
Pozitívny trend, ktorý dáta ukazujú, by sa podľa experta nemal preceňovať. „Mal by som na pamäti, že jeden štvrťrok je krátky čas pre silnejšie závery, lebo čísla môžu v rámci roku výraznejšie oscilovať,“ dodal Makeš.
Viac včas uhradených faktúr
Anonymizované dáta online fakturačného systému iDoklad ukazujú, že na Slovensku počas posledných piatich rokov klesol podiel uhradených faktúr. Oproti napríklad českému trhu, kde sa platobná morálka firiem zlepšuje, na Slovensku bola situácia opačná. Lanský rok bol z pohľadu platobnej morálky slovenských firiem skôr horší. „Na Slovensku sa vlani vyšplhal počet neuhradených faktúr až na 18 %, čo je najvyššie číslo za posledných 5 rokov,“ uviedol Tomáš Loukota, riaditeľ divízie small business spoločnosti Seyfor, ktorá iDoklad prevádzkuje. Naopak, skrátila sa čas omeškania. Zo 40 dní v roku 2019 klesol vlani na 17 dní.
Je čo zlepšovať
V európskom kontexte má Slovensko, ale aj susedné Česko, v oblasti platobnej morálky stále čo zlepšovať. Zatiaľ čo na Slovensku tvorila podľa dát Bibby Factoring Slovakia priemerná splatnosť na konci prvého štvrťroku tohto roku 45,9 dňa, v Česku 48,5 dňa, v Nemecku to bolo 41,2 dňa, v Holandsku 34,6 dňa a v Írsku dokonca 32,3 dňa. Naopak, v Poľsku bola priemerná splatnosť v rovnakom období 62,2 dňa.
Že si Slovensko v porovnaní so zvyškom Európy nevedie najlepšie, potvrdzuje aj Výročná správa 2023 Strediska pre sledovanie platieb v EÚ za roky 2019 až 2022[1]. Podľa správy uviedlo 55 percent oslovených slovenských spoločností v roku 2022, že čelilo problémom v dôsledku oneskorených platieb. Európsky priemer pritom bol 42 percent.
„To je takmer o 10 percentných bodov viac oproti predchádzajúcemu roku a ide teda o veľmi znepokojujúci vývoj. Je pozoruhodné, že až do roku 2022 sa Slovensko vyvíjalo veľmi pozitívne. Rok 2021 bol veľmi pozitívny aj z hľadiska dĺžky splatnosti, ktorá klesla na 50 dní, čo bola najnižšia hodnota za 4 predchádzajúce roky. Skok na 56 dní v roku 2022 je teda znepokojujúci,“ uvádza správa.
Pre porovnanie s ostatnými krajinami: najhoršie si podľa správy v európskom kontexte viedlo Poľsko, kde pre neskoré platby čelilo problémom 65 percent oslovených spoločností, nasledoval Cyprus (64 percent) a Česko (61 percent). V čele pomyselného rebríčka sa, naopak, umiestilo Bulharsko a Holandsko, kde problémy s neskorými platbami uviedlo len 25 percent spoločností.
Ekonomiku čaká mierny rast
Vyhliadky na zlepšenie platobnej morálky podporujú pozitívne správy prichádzajúce zo slovenskej ekonomiky. Hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku roku 2024 medziročne vzrástol o 2,7 %. Analytici zo slovenského Inštitútu finančnej politiky v apríli odhadovali, že v roku 2024 dosiahne rast HDP 2 %, čo bude podporené ustupujúcou infláciou a oživením domáceho dopytu. „Zahraničný obchod sa odrazí od dna a nálada vo svetovej ekonomike sa pomaly zlepší, čo podporí slovenský export,“ uvádza inštitút.
